Fable: Dievča mora
"V skutočnosti som si tento život nevybrala. Je však jediný, ktorý mám."
A v knihe Fable: Dievča mora od Adrienne Young nájdete neuveriteľne veľa nádherných myšlienok, momentov. Takých, v ktorých sa nejedna žena nájde. Lebo každá z nás sa snaží v tomto svete prežiť najlepšie, ako vie s tým, čo má.
"Obaja vieme, že prežiť niekedy znamená robiť veci, ktoré nás budú mátať."
Fable má sedemnásť a jej jediným domovom je more. O mamu prišla príliš skoro a o otca istým spôsobom tiež. Aj keď nie je mŕtvy, akoby ho posledné roky naozaj nemala. Žije vo svete, kde treba vedieť, ako prežiť. Vo svete, kde vládne nebezpečné more, námorníci, kupci a muži bažiaci po bohatstve. Vo svete, kde nie je priestor pre slabosť, slzy či bolesť.
Pri živote ju však držia túžby. Verí, že sa z ostrova dostane preč a nájde svojho otca.
Neuveriteľne silný príbeh
Nie je to lacný román plný lásky a sladkých chvíľ, z ktorých bolia zuby ako po presladenom bonbóne. Je to kniha plná nečakaných situácii, odvahy, túžob a snov. Pri čítaní vnímate detailne popísané prostredie - lode, pobrežie, viete si úplne presne predstaviť piesok a zvuk mora. Neraz som sa pristihla ako čítam jednu kapitolu za druhou dlho do noci, pretože som dychtivo potrebovala vedieť čo bude nasledovať.
Asi v polovici knihy konečne Fable stretáva svojho otca. Je to presne to stretnutie, o akom snívate dlhý čas a keď príde, ani neviete ako by ste sa mali cítiť... Poznám to. Poznáme to azda všetci z reálneho života, keď dlho dúfame, že nejaký okamih nastane a premýšľame aký asi bude no keď sa naozaj deje vlastne to môže všetko skončiť úplne inak než sme si predstavovali.
West
"Pozrel sa na mňa a jeho pohľad ukrýval stovky príbehov."
"Chcela som si pamätať, ako ma v tej hĺbke bozkával. Navždy."
Koľkokrát sme si chceli pamätať tie najkrajšie chvíle života už navždy...
Hej, akoby nemala Fable dosť zložitý život aj bez neho. Mladý kupec West nečakane, neromanticky, veľmi opatrne vchádzal do jej života. Láskou sa už nejako nezaoberala, možno v ňu vlastne ani neverila. Aj tak potrebovala predovšetkým najprv prežiť, postarať sa o seba a skúsiť získať, čo jej patrí. Vzchopiť sa bolo dôležitejšie, než milovať.
Ale nie sú nečakané okamihy tie najkrajšie?
kapitola štyridsaťtri
"To, čo nás zničilo, bola láska."
Je vždy láska len krásna? A existuje vôbec? Je toho tak veľa, čo mi táto kniha dala. Emócie. Nemôžem sa o všetko podeliť 😎
Ale po dočítaní som knihu odložila do komody medzi ostatné, ktorých sa nehodlám vzdať. Výborná kniha. Nič precukrené. Nič romantické. Naopak, veľmi reálne.
Priznám sa, že bažím po pokračovaní. Posledná kapitola číslo 43 končí veľmi nejasne. Nič nie je uzatvorené a vydavateľstvo Motýľ už sľúbilo pokračovanie - knihu Menovkyňa 💙
Komentáre
Zverejnenie komentára