jarná rovnodennosť 🌸

20. marec - prvý jarný deň🌸

Myslím, že príchod jarných dní sa spája s nádejou 💛 V predošlom článku o zimnom slnovrate som sa venovala prvému zimnému dňu a pre úspech pokračujem v písaní o významných dňoch, tentoraz je ním jarný deň 😊

Príroda sa po zimnom spánku nádherne prebúdza. Čo asi milujem najviac, je to krásne štebotanie vtáčikov všade navôkol 🐦 

Vďaka tomu je snáď aj ranné vstávanie konečne o niečo znesiteľnejšie. A čo je ešte rovnako dôležité - dni a noci "vyrovnali krok" a sú približne rovnako dlhé, takže po rannom budíku môžeme vidieť slnečné lúče 🌞 I keď, zimné rána mali tiež svoju krásu ticha... 💙

História vítania jari

Starí Germáni oslavovali Ostaru - krásnu bohyňu jari - podľa ktorej je dodnes odvodené pomenovanie Veľkej noci v Nemecku "Ostern".

Rimania mali bohyňu Flóru 💛 a oslavy neboli o nič menej veľkolepé - išlo o niekoľkodňové kvetinové slávnosti usporiadané na jej počesť. Slovania uctievali Vesnu a všade navôkol bolo cítiť radosť s pučiacich rastlín, nových listov a z príchodu mláďat.

Vlastne, v mnohých kultúrach sa sviatok jari spájal s naozaj veľkolepými oslavami opradenými bujarými pohanskými zvykmi a veselosťou. Až neskôr, s príchodom kresťanstva, sa jar začala spájať s utíšením, pôstom, umiernenosťou a so vzkriesením Krista. 

Rituály a povery

Tak, ako napríklad počas Vianoc máme zvyky a mnohí dodnes dodržiavajú i nejaké rituály, aj počas jarných dní máme príležitosť na niečo podobné 😊

Žihľava 💚

Žihľava sa zvykla zbierať a neskôr ukladať pod posteľ chorého v domácnosti, aby sa rýchlejšie uzdravil a žihľava pomáhala "vytiahnuť" chorobu preč. 💚 Lístky alebo aj natrhané kúsky žihľavy sa umiestňovali okolo domu pretože dokázala ochrániť pred strašidlami a duchmi. 👻 

V rozoranom poli chránila budúcu úrodu pred škodcami.

Judáše 🍪

Koláčiky z kysnutého cesta sa piekli na Zelený štvrtok alebo Veľký piatok. Keď sa v domácnosti zavesil aspoň jeden, ochránil ju pred požiarom alebo inými nepríjemnými udalosťami. V kuchyni uložený koláčik niekde na polici ochránil rodinu pred hladom. 🍳

Breza 🌿

Pravdepodobne ešte pred Slovanmi existoval zvyk brezou vyháňať zlo. Slúžila na ochranu, napríklad kúsok brezovej kôry alebo vetvičky niekde vo vrecku alebo inak nosený pri sebe chránil osobu pred zlom a neprajnými ľuďmi. Samozrejme, išlo len o brezu zasiahnutú bleskom, určite sa nikdy nelámal zdravý strom). 🌳

Brezová šťava alebo čaj z listov aj dnes slúžia na očistu tela, redukciu hmotnosti a brezové listy sú základom čajov určených na liečbu obličiek a močových ciest. Proti reume sa odporúčal brezový kúpeľ. 🛁

Bahniatka 🤍

Na vrece s obilím, ktorým potom bola kŕmená hydina, boli priviazané bahniatka červenou stužkou aby bola ochránená pred dravcami.

Tri bahniatka sa nosili v tom vrecku, kde aj peniaze alebo neskôr peňaženka. 💰

Mladé dievčence nosili bahniatka v lodičkách keď boli slobodné, pre šťastie. Neskôr sa tieto bahniatka zašívali mladomanželom do perín, a potom si ich brala opäť do topánok pri prvej prechádzke po pôrode s dieťaťom. 😊 Berte to tak, že od prvého stretnutia s budúcim ženíchom, po svadbu a prvé dieťa neprešlo až tak veľa času kedysi, takže naozaj jedny bahniatka vedeli tak dlho vydržať. 

Tri významné dni

Pred tzv. Zeleným štvrtkom existovala ešte Škaredá streda lebo sa verilo, že kto sa v tento deň bude mračiť, bude škaredý po celý rok 😠

Zelený štvrtok bol dňom obdarovávania - zvykli sa darovať blízkym mazance, barančeky upečené z cesta pričom každá rodina mala svoj tradičný recept na toto cesto. Jedli sa najmä zeleninové jedlá a bylinkové pokrmy, aby sa zabezpečilo zdravie.

Veľký piatok bol dňom kedy nikto nesmel prať bielizeň a viaceré domácnosti dodnes vtedy práčku nezapínajú. Nikto si z domácnosti nič nesmel požičať. 

Pôstne nedele

Čierna nedeľa

Prvá pôstna nedeľa, nazvaná ako čierna nedeľa alebo podľa krajov prípadne líščia nedeľa, bola dňom kedy do kostola chodili ženy oblečené v čiernej farbe. Jedla sa tzv. pučálka pripravená zo šošovice alebo rýchlo usmaženého hrachu. 🥘 Najmä v krajoch Českej republiky tento deň poznáme ako líščiu nedeľu lebo deťom nechávala líška zavesené na stromoch makové praclíky. 🦊

Pražná nedeľa

Názov druhej pôstnej nedele je odvodený od typického jedla - praženého obilia, ktoré as zvyklo konzumovať v tento deň. Išlo v našich končinách najmä o pokrmy z praženého jačmeňa. 🍞 Recept nemám, ale kto ho náhodou niekde zdedil, nech sa podelí v komentároch pod článkom 😊

Kýchavá nedeľa

Ako spomienka na tzv. kýchací mor, ktorý bol obávaným ochorením v minlosti, sa túto tretiu pôstnu nedeľu popíjala brezová šťava alebo sa z nej pripravoval sirup. Mnohí ľudia si zvykli darovať vyšívané vreckovky rôzne vyzdobené pre šťastie. 🍀 Odkladali sa niekedy po niekoľko generácii a ozdobené mohli byť nielen ľudovými motívmi.

Družobná nedeľa

Štvrtá pôstna nedeľa sa niesla vždy v znamení výborných koláčov, gazdinky pripravovali družbance 🥮 Zo zvykov by som ešte spomenula napríklad stretávanie mladých niekde v strede obce alebo dedinky, nálada bola veselšia a zvykli sa tiež navštevovať svokrovci alebo budúci zaťovia. 

Smrtná nedeľa

Nie celkom pekný názov dostala piata pôstna nedeľa. Vtedy sa nesmelo piecť, aby sa ľudovo povedané náhodou nezapiekli kvety a nebola by úroda. 🌳 Málokto vie, že sa v tento deň pripravovali omáčky zo sušeného ovocia a samozrejme vynášala sa Morena symbolizujúca smrtku.

Kvetná nedeľa

Šiesta nedeľa, už viac známa aj bežnej verejnosti ako kvetná nedeľa, bola predovšetkým dňom posväcovania bahniatok ♡ Domácnosti boli nimi vyzdobené, často sa viazali aj farebné stužky na jednotlivé konáriky a samozrejmosťou boli vyfúknuté vajíčka 😊 Tie si pamätám z detstva aj ja, i keď sme bývali v meste a trebárs spomínané bahniatka sme nejako neriešili. 😊

Pre vysvetlenie: bahniatka sú pučiace konáriky vŕby.